Rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 762/2001: Dôkazné bremeno a jeho účel v súdnom konaní

V rozhodnutí, ktoré v ďalšom texte citujem, súd zadefinoval, čo sa rozumie pod „dôkazným bremenom“ a aké sú následky, ak účastník dôkazné bremeno neunesie. Súd v sporovom konaní (kde strany sporu stoja navzájom v protichodnom postavení a každá háji svoj záujem) nezisťuje  všetky skutkové okolnosti prípadu, ale len tie, ktoré strany sporu svojimi návrhmi (na dokazovanie) urobia predmetom konania (dokazovania). V takomto konaní súd takéto skutočnosti ani nesmie vlastnou iniciatívou zisťovať. Ak teda takéto skutočnosti v konaní nebudú predmetom dokazovania, napriek tomu, že sú pre rozhodnutie dôležité, súd musí aj tak rozhodnúť vo veci, lebo mu to zákon ukladá. Súd nemôže odmietnuť vo veci rozhodnúť napr. preto, že všetky okolnosti veci (skutočný stav veci) neboli zistené, pretože by išlo o tzv. „odmietnutie spravodlivosti“, alebo tiež denegatio iustitiae. Na tieto účely, t.j. nato, aby súd vo veci mohol rozhodnúť, aj keď sú účastníci konania nečinní (neoznačujú a nepredkladajú dôkazy o tvrdených skutočnostiach) slúži dôkazné bremeno, pričom vo svojej podstate ide o ťarchu (preto pojem „bremeno“) pre stranu sporu dokázať to, čo tvrdí. Čítať ďalej

Zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) za trvania manželstva

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej ako „BSM„) vzniká uzavretím manželstva. BSM typicky zaniká zánikom manželstva, t.j. najmä rozvodom, smrťou niektorého z manželov a pod. Niekedy sa však manželia, či jeden z nich, nechcú rozviesť, či už napríklad kvôli spoločným deťom pochádzajúcim z manželstva alebo z iných dôvodov. Na druhej strane však niektorý z manželov (respektíve obaja) nechce naďalej nadobúdať majetok spoločne a chce nadobúdať novozískaný majetok už len do svojho výlučného vlastníctva, prípadne má obavu, aby ho dlhy druhého manžela v jeho majetkovej sfére nepostihli. Čítať ďalej

Náhrada škody voči štátu: premlčanie: iný výklad ustanovenia o začiatku plynutia premlčacej doby

Veľký senát Českej republiky vydal dňa 12.4.2017 rozhodnutie sp. zn. 31 Cdo 4835/2014, ktorým vyjadril pre súdy v ČR záväzný výklad ustanovenia o začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby a to ako podľa zákona č. 58/1969 Zb., tak aj podľa zákona č. 82/1998 Sb. Tento výklad je však vzhľadom na zhodné znenia ustanovení o premlčacej dobe v právnych predpisoch o náhrade škody voči štátu použiteľný (z hľadiska logiky, nie záväznosti) aj u nás (popis problematiky nájdete v základnom článku o objektívnej premlčacej doby pri náhrade škody voči štátu). Čítať ďalej

Náhrada škody voči štátu: premlčanie: dobré mravy

Náhrada škody voči štátu sa podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. premlčuje v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe, ktorej začiatok sa podľa výslovného znenia zákona počíta od doručenia (oznámenia) nezákonného rozhodnutia bez ohľadu nato, či počas tejto premlčacej doby už škoda vznikla, alebo nie. Akceptovanie takejto námietky premlčania zo strany súdu, pri premlčacej lehote, ktorá podľa výslovného znenia zákona neprihliada na vznik škody, je pre poškodeného zjavne nespravodlivé. Podstate problému som sa venoval v úvodnom článku k tejto problematike.

Voči takejto námietke premlčania uplatnenej zo strany štátu je možné sa v súdnom konaní brániť požiadavkou, aby súd pri rozhodovaní prihliadol na dobré mravy (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a aby výkon práva uplatniť premlčaciu námietku účastníkovi sporu (v tomto prípade štátu zastúpenému príslušným orgánom) nepriznal. Čítať ďalej

Náhrada škody voči štátu: objektívna premlčacia lehota

Právna úprava zodpovednosti štátu za škodu bola pôvodne upravená v zákone č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Tento zákon bol na území Československej socialistickej republiky účinný od 1.7.1969. Po vzniku samostatných republík pôvodný zákon č. 58/1969 Zb. stratil účinnosť na území Českej republiky dňom 15.5.1998 a na území Slovenskej republiky dňom 30.6.2004.

V Českej republike bol prijatý zákon č. 82/1998 Sb., ktorý nadobudol účinnosť dňom 15.5.1998. Na území Slovenskej republiky je od 1.7.2004 účinný zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Tieto zákony upravujú podmienky, za ktorých možno požadovať náhradu škody voči štátu v prípadoch, kedy dôjde k pochybeniu v konaní štátnych (či samosprávnych) orgánov, pričom pôjde najmä o nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Čítať ďalej