Kúpa vozidla (či inej hnuteľnej veci) od nevlastníka podľa Občianskeho zákonníka

Ak niekto kupuje nové auto (či iné motorové vozidlo), kupuje ho od oficiálneho predajcu, ktorý je licencovaný a teda pri takejto kúpe nehrozí takmer žiadne riziko, že získa auto, ktoré právne (napr. vlastnícky) nie je v poriadku. Riziko však hrozí pri kúpe ojazdeného vozidla. Podiel jazdených a individuálne dovezených vozidiel na celkovom počte predaných vozidiel v SR predstavuje okolo 40 %. Pravdepodobnosť kúpy právne „vadného“ vozidla je preto vysoká. Čítať ďalej

Výplata vyrovnacieho podielu pri vyporiadaní BSM a výživné

Riešenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) dohodou, alebo súdnym rozhodnutím, zahŕňa aj rozdelenie spoločných vecí medzi manželov tak, aby vlastníkom vecí patriacich do BSM bol po vyporiadaní len jeden z manželov. Účelom vyporiadania BSM je vyporiadanie spoločného vlastníctva vecí prechodom jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva toho-ktorého z manželov, čoho následkom je zároveň pre budúcnosť zamedzenie ďalších sporov a problémov spojených s hospodárením so spoločnými vecami a nakladaním s nimi. Pri tomto rozdelení vecí v rámci vyporiadania BSM často dochádza k výplate vyrovnacieho podielu tomu bývalému manželovi, ktorý nadobudol veci pri vyporiadaní v BSM v nižšej hodnote a má preto nárok na výplatu vyrovnacieho podielu. Jeden z bývalých manželov napr. pri vyporiadaní nadobudne rodinný dom, druhý nadobudne osobné auto. Je zjavné, že osobné auto má spravidla nižšiu hodnotu ako dom, preto sa v rámci vyporiadania BSM bývalí manželia dohodnú, že ten z bývalých manželov, ktorý nadobudol dom, vyplatí dohodnutou peňažnou sumou (vyrovnací podiel) druhého manžela (ktorý nadobudol len osobné auto). Tento vyrovnací podiel nie je ziskom manžela (aj keď takto získal peňažnú hotovosť), ale ide o ekvivalent hodnoty, ktorú vyporiadaním stratil (rodinný dom). Preto tento bývalý z manželov, prijímajúci výplatu, nezískal takto príjem (zisk), ale bola mu len vyplatená hodnota toho, čo vyporiadaním stráca (rodinný dom).

Takto prijaté peniaze ako vyrovnací podiel sa môžu stať predmetom argumentácie aj v konaní o výživnom v tom zmysle, že osoba požadujúca výživné (maloleté dieťa zastúpené rodičom, plnoleté dieťa, rozvedený manžel či manželka) poukáže na túto peňažnú sumu (vyrovnací podiel prijatý pri vyporiadaní BSM) ako na príjem povinnej osoby odôvodňujúci zvýšenie výživného. Čítať ďalej

Zmluva o pôžičke: Poskytnutie pôžičky na iný účet ako je účet dlžníka

Zmluva o pôžičke podľa § 657 a § 658 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, je zmluvou reálnou, t.j. nestačí len dohoda o jej obsahu, ale k jej platnosti je potrebné aj odovzdanie predmetu pôžičky (napr. peňazí) zo strany veriteľa dlžníkovi, inak zmluva nevznikne. Odovzdanie veci, peňazí, alebo zaslanie peňazí ako pôžičky na účet dlžníka je preto dôležitou súčasťou zmluvného vzťahu z pôžičky. Čítať ďalej

Vydedenie

Vydedenie je špecifickým právnym úkonom v dedičskom práve, ktorého následkom je vylúčenie dedenia potomkami poručiteľa (poručiteľom je osoba, po ktorej sa má dediť). V prípade, ak sa poručiteľ z určitého dôvodu rozhodne zamedziť tomu, aby po ňom dedili jeho potomci, musí vykonať tento špecifický právny úkon, ktorým toto dedenie vylúči. Nestačí, že sa rozhodne zriadiť (vyhotoviť) závet, kde určí svojich budúcich dedičov, pretože potomkom (deti, deti detí atď.) svedčí silnejšie dedičské právo ako ostatným dedičom. Aj pri existencii závetu by potom títo potomkovia boli dedičmi, pretože samotný závet ich dedenie vylúčiť nemôže. Vydedenie je upravené v § 469a zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, „Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život. Čítať ďalej

Dedenie zo zákona

Dedenie po poručiteľovi je možné zo závetu, alebo zo zákona. Dedenie zo zákona prichádza do úvahy, ak poručiteľom nebol spísaný závet, alebo je tento závet neplatný. Poručiteľom sa rozumie osoba, po ktorej sa dedí (t.j. osoba zomrelá). Dediť zo zákona možno aj čiastočne, teda vtedy, ak je závet sčasti neplatný, alebo sa týka len časti dedičstva. V tomto prípade sa časť dedičstva dedí zo závetu a časť podľa zákona. Zároveň však nesmie existovať (nesmie byť poručiteľom spísaná) ani listina o vydedení (§ 469a Občianskeho zákonníka). Vydediť však možno len potomkov, nie iné osoby. Ostatné osoby však možno z dedenia vylúčiť tým, že poručiteľ zriadi závet (spíše ho), kde svoj majetok odkáže len konkrétnym, ním určeným osobám.

Ak teda neexistuje závet, alebo je neplatný (či už sčasti, alebo celkom) dochádza k dedeniu zo zákona. Zákon ustanovuje pre účely dedenia zo zákona štyri dedičské skupiny, ktoré sú vymedzené v § 473 až § 475a zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Čítať ďalej