Náhrada škody voči štátu: premlčanie: iný výklad ustanovenia o začiatku plynutia premlčacej doby

Veľký senát Českej republiky vydal dňa 12.4.2017 rozhodnutie sp. zn. 31 Cdo 4835/2014, ktorým vyjadril pre súdy v ČR záväzný výklad ustanovenia o začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby a to ako podľa zákona č. 58/1969 Zb., tak aj podľa zákona č. 82/1998 Sb. Tento výklad je však vzhľadom na zhodné znenia ustanovení o premlčacej dobe v právnych predpisoch o náhrade škody voči štátu použiteľný (z hľadiska logiky, nie záväznosti) aj u nás (popis problematiky nájdete v základnom článku o objektívnej premlčacej doby pri náhrade škody voči štátu). Čítať ďalej

Náhrada škody voči štátu: premlčanie: dobré mravy

Náhrada škody voči štátu sa podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. premlčuje v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe, ktorej začiatok sa podľa výslovného znenia zákona počíta od doručenia (oznámenia) nezákonného rozhodnutia bez ohľadu nato, či počas tejto premlčacej doby už škoda vznikla, alebo nie. Akceptovanie takejto námietky premlčania zo strany súdu, pri premlčacej lehote, ktorá podľa výslovného znenia zákona neprihliada na vznik škody, je pre poškodeného zjavne nespravodlivé. Podstate problému som sa venoval v úvodnom článku k tejto problematike.

Voči takejto námietke premlčania uplatnenej zo strany štátu je možné sa v súdnom konaní brániť požiadavkou, aby súd pri rozhodovaní prihliadol na dobré mravy (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a aby výkon práva uplatniť premlčaciu námietku účastníkovi sporu (v tomto prípade štátu zastúpenému príslušným orgánom) nepriznal. Čítať ďalej

Náhrada škody voči štátu: objektívna premlčacia lehota

Právna úprava zodpovednosti štátu za škodu bola pôvodne upravená v zákone č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Tento zákon bol na území Československej socialistickej republiky účinný od 1.7.1969. Po vzniku samostatných republík pôvodný zákon č. 58/1969 Zb. stratil účinnosť na území Českej republiky dňom 15.5.1998 a na území Slovenskej republiky dňom 30.6.2004.

V Českej republike bol prijatý zákon č. 82/1998 Sb., ktorý nadobudol účinnosť dňom 15.5.1998. Na území Slovenskej republiky je od 1.7.2004 účinný zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Tieto zákony upravujú podmienky, za ktorých možno požadovať náhradu škody voči štátu v prípadoch, kedy dôjde k pochybeniu v konaní štátnych (či samosprávnych) orgánov, pričom pôjde najmä o nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Čítať ďalej

Kúpa vozidla (či inej hnuteľnej veci) od nevlastníka podľa Občianskeho zákonníka

Ak niekto kupuje nové auto (či iné motorové vozidlo), kupuje ho od oficiálneho predajcu, ktorý je licencovaný a teda pri takejto kúpe nehrozí takmer žiadne riziko, že získa auto, ktoré právne (napr. vlastnícky) nie je v poriadku. Riziko však hrozí pri kúpe ojazdeného vozidla. Podiel jazdených a individuálne dovezených vozidiel na celkovom počte predaných vozidiel v SR predstavuje okolo 40 %. Pravdepodobnosť kúpy právne „vadného“ vozidla je preto vysoká. Čítať ďalej

Výplata vyrovnacieho podielu pri vyporiadaní BSM a výživné

Riešenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) dohodou, alebo súdnym rozhodnutím, zahŕňa aj rozdelenie spoločných vecí medzi manželov tak, aby vlastníkom vecí patriacich do BSM bol po vyporiadaní len jeden z manželov. Účelom vyporiadania BSM je vyporiadanie spoločného vlastníctva vecí prechodom jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva toho-ktorého z manželov, čoho následkom je zároveň pre budúcnosť zamedzenie ďalších sporov a problémov spojených s hospodárením so spoločnými vecami a nakladaním s nimi. Pri tomto rozdelení vecí v rámci vyporiadania BSM často dochádza k výplate vyrovnacieho podielu tomu bývalému manželovi, ktorý nadobudol veci pri vyporiadaní v BSM v nižšej hodnote a má preto nárok na výplatu vyrovnacieho podielu. Jeden z bývalých manželov napr. pri vyporiadaní nadobudne rodinný dom, druhý nadobudne osobné auto. Je zjavné, že osobné auto má spravidla nižšiu hodnotu ako dom, preto sa v rámci vyporiadania BSM bývalí manželia dohodnú, že ten z bývalých manželov, ktorý nadobudol dom, vyplatí dohodnutou peňažnou sumou (vyrovnací podiel) druhého manžela (ktorý nadobudol len osobné auto). Tento vyrovnací podiel nie je ziskom manžela (aj keď takto získal peňažnú hotovosť), ale ide o ekvivalent hodnoty, ktorú vyporiadaním stratil (rodinný dom). Preto tento bývalý z manželov, prijímajúci výplatu, nezískal takto príjem (zisk), ale bola mu len vyplatená hodnota toho, čo vyporiadaním stráca (rodinný dom).

Takto prijaté peniaze ako vyrovnací podiel sa môžu stať predmetom argumentácie aj v konaní o výživnom v tom zmysle, že osoba požadujúca výživné (maloleté dieťa zastúpené rodičom, plnoleté dieťa, rozvedený manžel či manželka) poukáže na túto peňažnú sumu (vyrovnací podiel prijatý pri vyporiadaní BSM) ako na príjem povinnej osoby odôvodňujúci zvýšenie výživného. Čítať ďalej