Výplata vyrovnacieho podielu pri vyporiadaní BSM a výživné

Riešenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) dohodou, alebo súdnym rozhodnutím, zahŕňa aj rozdelenie spoločných vecí medzi manželov tak, aby vlastníkom vecí patriacich do BSM bol po vyporiadaní len jeden z manželov. Účelom vyporiadania BSM je vyporiadanie spoločného vlastníctva vecí prechodom jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva toho-ktorého z manželov, čoho následkom je zároveň pre budúcnosť zamedzenie ďalších sporov a problémov spojených s hospodárením so spoločnými vecami a nakladaním s nimi. Pri tomto rozdelení vecí v rámci vyporiadania BSM často dochádza k výplate vyrovnacieho podielu tomu bývalému manželovi, ktorý nadobudol veci pri vyporiadaní v BSM v nižšej hodnote a má preto nárok na výplatu vyrovnacieho podielu. Jeden z bývalých manželov napr. pri vyporiadaní nadobudne rodinný dom, druhý nadobudne osobné auto. Je zjavné, že osobné auto má spravidla nižšiu hodnotu ako dom, preto sa v rámci vyporiadania BSM bývalí manželia dohodnú, že ten z bývalých manželov, ktorý nadobudol dom, vyplatí dohodnutou peňažnou sumou (vyrovnací podiel) druhého manžela (ktorý nadobudol len osobné auto). Tento vyrovnací podiel nie je ziskom manžela (aj keď takto získal peňažnú hotovosť), ale ide o ekvivalent hodnoty, ktorú vyporiadaním stratil (rodinný dom). Preto tento bývalý z manželov, prijímajúci výplatu, nezískal takto príjem (zisk), ale bola mu len vyplatená hodnota toho, čo vyporiadaním stráca (rodinný dom).

Takto prijaté peniaze ako vyrovnací podiel sa môžu stať predmetom argumentácie aj v konaní o výživnom v tom zmysle, že osoba požadujúca výživné (maloleté dieťa zastúpené rodičom, plnoleté dieťa, rozvedený manžel či manželka) poukáže na túto peňažnú sumu (vyrovnací podiel prijatý pri vyporiadaní BSM) ako na príjem povinnej osoby odôvodňujúci zvýšenie výživného. Čítať ďalej

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) dohodou uzavretou po troch rokoch od jeho zániku

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká zánikom manželstva (napr. rozvodom), ako aj zrušením bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu za trvania manželstva. Keďže počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželia nadobúdajú majetok, po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) je potrebné tento spoločne nadobudnutý majetok vyporiadať.

Vyporiadanie  BSM je možné vykonať súdnou cestou na návrh niektorého z manželov (bývalých manželov), alebo dohodou.
Zákon však ustanovuje aj lehotu (v trvaní 3 rokov), v ktorej je potrebné vykonať vyporiadanie, respektíve podať návrh na vyporiadanie BSM na súd, pretože ak sa tak nestane, dochádza k zákonnému vyporiadaniu BSM. Čítať ďalej

Možno v rámci vyporiadania BSM prikázať vec do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov?

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“), zaniká rozvodom manželstva, prípadne môže byť zrušené súdom. Po zániku tohto inštitútu je potrebné ho vyporiadať. Vyporiadanie môže byť v zmysle § 149 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vykonané dohodou manželov (do troch rokov od zániku BSM), alebo rozhodnutím súdu na základe návrhu niektorého z manželov. Zákon neustanovuje, akým spôsobom sa má bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadať, zákon ustanovuje v § 150 len skutočnosti, z ktorých je potrebné pri vyporiadaní vychádzať a na ktoré je potrebné prihliadať a zásadu (z ktorej sú však prípustné výnimky), že podiely manželov sú rovnaké.

Podľa § 149 ods. 1 OZ, „Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.“
Podľa § 149 ods. 2 OZ, „Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.“
Podľa § 149 ods. 3 OZ, „Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.“
Podľa § 149 ods. 4 OZ, „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“
Podľa § 149 ods. 5 OZ, „Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.“

Zmyslom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je ukončenie spoluvlastníckeho vzťahu manželov (bývalých manželov), čím sa zároveň predchádza vzniku možných sporov ohľadom spoločných majetkových vecí manželov v budúcnosti. Za tým účelom by sa teda súd rozhodujúci v konaní o vyporiadanie BSM mal snažiť rozhodovať spory tak, aby každému z manželov bola prikázaná do vlastníctva celá vec v BSM, s tým, že pri vzniku disparity (nerovnosti) podielov, zaviaže toho z manželov, ktorý obdržal veci či práva vo vyššej hodnote, na výplatu druhého z manželov v peniazoch.
V určitých prípadoch môže nastať situácia, keď vzhľadom na výnimočné okolnosti, nie je vhodné určitú vec v BSM (pôjde najmä o nehnuteľnosť) prikázať len jednému z manželov, ale súd ju prikáže do podielového spoluvlastníctva, čím ich spoluvlastnícky vzťah neukončí, ale pretransformuje na podielové spoluvlastníctvo. Čítať ďalej

Čo patrí a čo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)?

Aký majetok tvorí BSM je možné nájsť v § 143 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Ustanovenie § 143 znie: „V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. (Napr.: zákon 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.)