Súčasný stav judikatúry k súkromnému znaleckému posudku v Českej republike

Súčasná česká súdna prax akceptuje znalecký posudok účastníka, ktorý spĺňa náležitosti ustanovenia § 127a o.s.ř. ako posudok rovnocenný so znaleckým posudkom zadováženým súdom a výsluch takejto osoby považuje za  výsluch znalca.

Smerodajným je v tomto smere rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 3928/2013 zo dňa 22.1.2014 (uverejnený pod č. 38/2014 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, část občanskoprávní a obchodní, ročník 2014, s. 582) podľa ktorého: „Ak znalecký posudok predložený účastníkom konania spĺňa predpoklady stanovené v § 127 ods. 2 a § 127a o.s.ř., hľadí sa naň ako na znalecký posudok vyžiadaný súdom; platí to aj vtedy, ak ide o revízny znalecký posudok.“ Povšimnime si formuláciu súdu spočívajúcu v použití pojmu „…hľadí sa naň…“, ktorá napovedá ako uvedené ustanovenie predpisu chápe Najvyšší súd ČR. Zhodné závery a odkaz na toto rozhodnutie možno nájsť aj v uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2784/2014 zo dňa 6.8.2015. Čítať ďalej

Súkromný znalecký posudok podľa pôvodnej úpravy (zák. č. 99/1963 Zb. OSP) a úpravy novej (zák. č. 160/2015 Z.z. CSP)

Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prijatý v Slovenskej republike priniesol s účinnosťou od 1.7.2016 do sporového konania viacero zmien v oblasti dokazovania. Tieto zmeny sa týkajú aj znaleckého dokazovania v sporovom konaní. Jednou z podstatných noviniek je zakotvenie znaleckého posudku zabezpečeného stranou sporu mimo súdneho konania v systéme dôkazných prostriedkov. Tento stranou sporu zadovážený znalecký posudok sa podľa CSP nazýva „súkromným znaleckým posudkom“.

Podstatný rozdiel medzi pôvodnou a novou právnou úpravou spočíva v spôsobe vykonávania takéhoto dôkazu (znaleckého posudku zabezpečeného sporovou stranou – účastníkom konania), pretože  znalecký posudok obstaraný stranou sporu podľa už dnes neúčinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nebol znaleckým posudkom podľa § 127 OSP, ale len listinným dôkazom podľa § 129 OSP. Podrobnejšiu analýzu znaleckého dokazovania podľa pôvodnej právnej úpravy možno nájsť v staršom článku: http://www.uhal.biz/znalecky-posudok-zo-strany-sudu-a-ucastnika-konania/ Čítať ďalej

Súkromný znalecký posudok v Slovenskej republike a v Českej republike

Do prijatia nového procesného predpisu zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku nebola na Slovensku upravená možnosť vyhotovenia znaleckého posudku účastníkom konania. Presnejšie, účastník síce mal možnosť dať vyhotoviť odborný posudok znalcovi, ale pre chýbajúcu procesnú úpravu takýto posudok nebol považovaný za znalecký posudok v súlade so zákonom č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ale len za listinný dôkaz. Dôsledkom bolo to, že ak sa v konaní mala vyriešiť odborná otázka podaním znaleckého posudku, musel znalca v konaní ustanoviť výlučne súd a to bez ohľadu nato, či pred začatím konania, alebo počas neho, už tú istú odbornú otázku posudzoval znalec na podnet účastníka konania. K otázke použitia znaleckého posudku zabezpečeného účastníkom konania podľa pôvodnej právnej úpravy som sa venoval v inom článku: http://www.uhal.biz/znalecky-posudok-zo-strany-sudu-a-ucastnika-konania/ Čítať ďalej

Odborné vyjadrenie vo vzťahu k znaleckému posudku podľa CSP (Civilného sporového poriadku)

Nový Civilný sporový poriadok prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) priniesol od 1.7.2016 do civilného sporového konania viacero zmien v oblasti dokazovania. Novú úpravu má aj znalecké dokazovanie, kde je najpodstatnejšou zmenou možnosť vyhotoviť a v konaní použiť znalecký posudok (podľa § 209 CSP ide o tzv. „súkromný znalecký posudok“) zabezpečený stranou sporu (žalobcom alebo žalovaným). Takto stranou zadovážený znalecký posudok sa nazýva súkromný znalecký posudok a mal by byť postavený na roveň znaleckému posudku zabezpečenému súdom.

Nová právna úprava však zaviedla aj inštitút tzv. „odborného vyjadrenia“, ktorý môže v jednoduchších prípadoch nahrádzať znalecké dokazovanie. Nejde však o úplne nový inštitút, skôr je modifikáciou predchádzajúceho inštitútu vyjadrenia orgánu podľa § 127 ods. 4 pôvodného zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Odborné vyjadrenie, ako aj znalecké dokazovanie je upravené v štvrtom oddieli CSP so spoločným názvom Odborné vyjadrenie a znalecké dokazovanie (§ 206 až § 210 CSP).
Ako som už uviedol, znalecké dokazovanie možno v jednoduchších prípadoch nahradiť odborným vyjadrením podľa úpravy v § 206 CSP. Podľa dôvodovej správy k novému CSP „preferuje sa odborné vyjadrenie pred znaleckým dokazovaním z dôvodu hospodárnosti a zníženia nákladov konania.“ Z toho vyplýva, že zámerom tvorcu zákona je uprednostniť odborné vyjadrenie pred znaleckým posudkom tam, kde to zákonná úprava umožní.
Uvedená nová úprava odborného vyjadrenia, ktorej cieľom je okrem iného zrýchlenie súdnych konaní, má v sebe určité úskalia. Z hľadiska praktickej použiteľnosti uvedenej novej úpravy a z toho vyplývajúcej potreby zrýchlenia súdneho konania si preto v tomto článku dovolím pochybovať o rozsahu jej využitia súdmi v budúcnosti. Čítať ďalej

Doručenka ako verejná listina

Doručovanie písomností zo strany súdu účastníkom, či iným osobám zúčastneným na konaní, je dôležitou súčasťou občianskeho súdneho konania. Súd môže zabezpečiť účasť účastníkov na súdnom pojednávaní len tak, že im doručí predvolanie na toto pojednávanie, rovnako sa to týka aj svedkov, či iných osôb. Takisto súd doručuje iné písomnosti, vrátane tých, ktoré patria medzi najvýznamnejšie ako je rozsudok, uznesenie, či platobný rozkaz. Len po doručení písomností začínajú plynúť lehoty na podanie odvolania, dovolania a pod. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti má doručovanie písomností v súdnom konaní veľký význam.

Čítať ďalej