Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 86/99: Uzavretie úverovej zmluvy medzi subjektami, z ktorých ani jeden nie je bankou

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 86/99 zo dňa 1.5.2001 (Rozhodnutie možno nájsť aj v časopise Zo súdnej praxe vydanie č. 3 ročník 2001 str. 60 vydané pod č. 30/2001):

Právna veta: „Veriteľom, ktorý sa zmluvou o úvere zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, nemusí byť iba banka alebo subjekt, ktorý má poskytovanie úveru v predmete podnikania. Takýto veriteľ však nemôže žiadať odplatu za dojednanie záväzku poskytnúť úver.“ Čítať ďalej

Zákaz platieb v hotovosti

Zákonom č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti bola zavedená kontrola nad hotovostnými platbami a zákaz platieb v hotovosti od určitej zákonom stanovenej sumy. Porušenie zákazu je sankcionované.

Platbou v hotovosti sa podľa § 2 zákona rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti v mene euro alebo bankoviek alebo mincí v hotovosti v inej mene odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti príjemcom.

Rozhodujúce obmedzenie (zákaz) platby v hotovosti je vyjadrené v § 4 uvedeného zákona. Podľa odseku 1 tohto paragrafu sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 EUR. V odseku 2 je zakázaná platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 EUR a to medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. Čítať ďalej

Súčasný stav judikatúry k súkromnému znaleckému posudku v Českej republike

Súčasná česká súdna prax akceptuje znalecký posudok účastníka, ktorý spĺňa náležitosti ustanovenia § 127a o.s.ř. ako posudok rovnocenný so znaleckým posudkom zadováženým súdom a výsluch takejto osoby považuje za  výsluch znalca.

Smerodajným je v tomto smere rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 3928/2013 zo dňa 22.1.2014 (uverejnený pod č. 38/2014 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, část občanskoprávní a obchodní, ročník 2014, s. 582) podľa ktorého: „Ak znalecký posudok predložený účastníkom konania spĺňa predpoklady stanovené v § 127 ods. 2 a § 127a o.s.ř., hľadí sa naň ako na znalecký posudok vyžiadaný súdom; platí to aj vtedy, ak ide o revízny znalecký posudok.“ Povšimnime si formuláciu súdu spočívajúcu v použití pojmu „…hľadí sa naň…“, ktorá napovedá ako uvedené ustanovenie predpisu chápe Najvyšší súd ČR. Zhodné závery a odkaz na toto rozhodnutie možno nájsť aj v uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2784/2014 zo dňa 6.8.2015. Čítať ďalej

Súkromný znalecký posudok podľa pôvodnej úpravy (zák. č. 99/1963 Zb. OSP) a úpravy novej (zák. č. 160/2015 Z.z. CSP)

Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prijatý v Slovenskej republike priniesol s účinnosťou od 1.7.2016 do sporového konania viacero zmien v oblasti dokazovania. Tieto zmeny sa týkajú aj znaleckého dokazovania v sporovom konaní. Jednou z podstatných noviniek je zakotvenie znaleckého posudku zabezpečeného stranou sporu mimo súdneho konania v systéme dôkazných prostriedkov. Tento stranou sporu zadovážený znalecký posudok sa podľa CSP nazýva „súkromným znaleckým posudkom“.

Podstatný rozdiel medzi pôvodnou a novou právnou úpravou spočíva v spôsobe vykonávania takéhoto dôkazu (znaleckého posudku zabezpečeného sporovou stranou – účastníkom konania), pretože  znalecký posudok obstaraný stranou sporu podľa už dnes neúčinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nebol znaleckým posudkom podľa § 127 OSP, ale len listinným dôkazom podľa § 129 OSP. Podrobnejšiu analýzu znaleckého dokazovania podľa pôvodnej právnej úpravy možno nájsť v staršom článku: http://www.uhal.biz/znalecky-posudok-zo-strany-sudu-a-ucastnika-konania/ Čítať ďalej

Súkromný znalecký posudok v Slovenskej republike a v Českej republike

Do prijatia nového procesného predpisu zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku nebola na Slovensku upravená možnosť vyhotovenia znaleckého posudku účastníkom konania. Presnejšie, účastník síce mal možnosť dať vyhotoviť odborný posudok znalcovi, ale pre chýbajúcu procesnú úpravu takýto posudok nebol považovaný za znalecký posudok v súlade so zákonom č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ale len za listinný dôkaz. Dôsledkom bolo to, že ak sa v konaní mala vyriešiť odborná otázka podaním znaleckého posudku, musel znalca v konaní ustanoviť výlučne súd a to bez ohľadu nato, či pred začatím konania, alebo počas neho, už tú istú odbornú otázku posudzoval znalec na podnet účastníka konania. K otázke použitia znaleckého posudku zabezpečeného účastníkom konania podľa pôvodnej právnej úpravy som sa venoval v inom článku: http://www.uhal.biz/znalecky-posudok-zo-strany-sudu-a-ucastnika-konania/ Čítať ďalej