Výplata vyrovnacieho podielu pri vyporiadaní BSM a výživné

Riešenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) dohodou, alebo súdnym rozhodnutím, zahŕňa aj rozdelenie spoločných vecí medzi manželov tak, aby vlastníkom vecí patriacich do BSM bol po vyporiadaní len jeden z manželov. Účelom vyporiadania BSM je vyporiadanie spoločného vlastníctva vecí prechodom jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva toho-ktorého z manželov, čoho následkom je zároveň pre budúcnosť zamedzenie ďalších sporov a problémov spojených s hospodárením so spoločnými vecami a nakladaním s nimi. Pri tomto rozdelení vecí v rámci vyporiadania BSM často dochádza k výplate vyrovnacieho podielu tomu bývalému manželovi, ktorý nadobudol veci pri vyporiadaní v BSM v nižšej hodnote a má preto nárok na výplatu vyrovnacieho podielu. Jeden z bývalých manželov napr. pri vyporiadaní nadobudne rodinný dom, druhý nadobudne osobné auto. Je zjavné, že osobné auto má spravidla nižšiu hodnotu ako dom, preto sa v rámci vyporiadania BSM bývalí manželia dohodnú, že ten z bývalých manželov, ktorý nadobudol dom, vyplatí dohodnutou peňažnou sumou (vyrovnací podiel) druhého manžela (ktorý nadobudol len osobné auto). Tento vyrovnací podiel nie je ziskom manžela (aj keď takto získal peňažnú hotovosť), ale ide o ekvivalent hodnoty, ktorú vyporiadaním stratil (rodinný dom). Preto tento bývalý z manželov, prijímajúci výplatu, nezískal takto príjem (zisk), ale bola mu len vyplatená hodnota toho, čo vyporiadaním stráca (rodinný dom).

Takto prijaté peniaze ako vyrovnací podiel sa môžu stať predmetom argumentácie aj v konaní o výživnom v tom zmysle, že osoba požadujúca výživné (maloleté dieťa zastúpené rodičom, plnoleté dieťa, rozvedený manžel či manželka) poukáže na túto peňažnú sumu (vyrovnací podiel prijatý pri vyporiadaní BSM) ako na príjem povinnej osoby odôvodňujúci zvýšenie výživného. Čítať ďalej

Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 4279/2016 zo dňa 12.10.2016: Zaplatenie peňažnej čiastky na iný účet ako na účet dlžníka je plnením dlžníkovi (nie majiteľovi účtu). Zároveň nejde o bezdôvodné obohatenie majiteľa účtu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 4279/2016 zo dňa 12.10.2016:

Právna veta: „Zaplacení určité částky na účet třetí osoby u peněžního ústavu představující sjednané platební místo s úmyslem dostát smluvenému závazku je třeba pokládat za plnění druhé smluvní straně, a nikoliv majiteli účtu. Takováto platba směřuje ke splnění závazku jedné smluvní strany vůči druhé, nezakládá právní vztah mezi osobou zasílající peníze a majitelem účtu a v důsledku její realizace v podstatě nabývá plnění osoba odlišná od subjektu, pro nějž byl zřízen bankovní účet. Proto plnění poskytnuté na základě určitého (byť později odpadnuvšího) právního důvodu mezi dvěma subjekty na bankovní účet třetí osoby vymezený coby platební místo nelze pokládat za bezdůvodné obohacení majitele tohoto účtu na úkor osoby peníze zasílající.“ Čítať ďalej

Zmluva o pôžičke: Poskytnutie pôžičky na iný účet ako je účet dlžníka

Zmluva o pôžičke podľa § 657 a § 658 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, je zmluvou reálnou, t.j. nestačí len dohoda o jej obsahu, ale k jej platnosti je potrebné aj odovzdanie predmetu pôžičky (napr. peňazí) zo strany veriteľa dlžníkovi, inak zmluva nevznikne. Odovzdanie veci, peňazí, alebo zaslanie peňazí ako pôžičky na účet dlžníka je preto dôležitou súčasťou zmluvného vzťahu z pôžičky. Čítať ďalej

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 86/99: Uzavretie úverovej zmluvy medzi subjektami, z ktorých ani jeden nie je bankou

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 86/99 zo dňa 1.5.2001 (Rozhodnutie možno nájsť aj v časopise Zo súdnej praxe vydanie č. 3 ročník 2001 str. 60 vydané pod č. 30/2001):

Právna veta: „Veriteľom, ktorý sa zmluvou o úvere zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, nemusí byť iba banka alebo subjekt, ktorý má poskytovanie úveru v predmete podnikania. Takýto veriteľ však nemôže žiadať odplatu za dojednanie záväzku poskytnúť úver.“ Čítať ďalej

Zákaz platieb v hotovosti

Zákonom č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti bola zavedená kontrola nad hotovostnými platbami a zákaz platieb v hotovosti od určitej zákonom stanovenej sumy. Porušenie zákazu je sankcionované.

Platbou v hotovosti sa podľa § 2 zákona rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti v mene euro alebo bankoviek alebo mincí v hotovosti v inej mene odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti príjemcom.

Rozhodujúce obmedzenie (zákaz) platby v hotovosti je vyjadrené v § 4 uvedeného zákona. Podľa odseku 1 tohto paragrafu sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 EUR. V odseku 2 je zakázaná platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 EUR a to medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. Čítať ďalej