Súčasný stav judikatúry k súkromnému znaleckému posudku v Českej republike

Súčasná česká súdna prax akceptuje znalecký posudok účastníka, ktorý spĺňa náležitosti ustanovenia § 127a o.s.ř. ako posudok rovnocenný so znaleckým posudkom zadováženým súdom a výsluch takejto osoby považuje za  výsluch znalca.

Smerodajným je v tomto smere rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 3928/2013 zo dňa 22.1.2014 (uverejnený pod č. 38/2014 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, část občanskoprávní a obchodní, ročník 2014, s. 582) podľa ktorého: „Ak znalecký posudok predložený účastníkom konania spĺňa predpoklady stanovené v § 127 ods. 2 a § 127a o.s.ř., hľadí sa naň ako na znalecký posudok vyžiadaný súdom; platí to aj vtedy, ak ide o revízny znalecký posudok.“ Povšimnime si formuláciu súdu spočívajúcu v použití pojmu „…hľadí sa naň…“, ktorá napovedá ako uvedené ustanovenie predpisu chápe Najvyšší súd ČR. Zhodné závery a odkaz na toto rozhodnutie možno nájsť aj v uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2784/2014 zo dňa 6.8.2015. Čítať ďalej

Súkromný znalecký posudok podľa pôvodnej úpravy (zák. č. 99/1963 Zb. OSP) a úpravy novej (zák. č. 160/2015 Z.z. CSP)

Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prijatý v Slovenskej republike priniesol s účinnosťou od 1.7.2016 do sporového konania viacero zmien v oblasti dokazovania. Tieto zmeny sa týkajú aj znaleckého dokazovania v sporovom konaní. Jednou z podstatných noviniek je zakotvenie znaleckého posudku zabezpečeného stranou sporu mimo súdneho konania v systéme dôkazných prostriedkov. Tento stranou sporu zadovážený znalecký posudok sa podľa CSP nazýva „súkromným znaleckým posudkom“.

Podstatný rozdiel medzi pôvodnou a novou právnou úpravou spočíva v spôsobe vykonávania takéhoto dôkazu (znaleckého posudku zabezpečeného sporovou stranou – účastníkom konania), pretože  znalecký posudok obstaraný stranou sporu podľa už dnes neúčinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nebol znaleckým posudkom podľa § 127 OSP, ale len listinným dôkazom podľa § 129 OSP. Podrobnejšiu analýzu znaleckého dokazovania podľa pôvodnej právnej úpravy možno nájsť v staršom článku: http://www.uhal.biz/znalecky-posudok-zo-strany-sudu-a-ucastnika-konania/ Čítať ďalej

Súkromný znalecký posudok v Slovenskej republike a v Českej republike

Do prijatia nového procesného predpisu zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku nebola na Slovensku upravená možnosť vyhotovenia znaleckého posudku účastníkom konania. Presnejšie, účastník síce mal možnosť dať vyhotoviť odborný posudok znalcovi, ale pre chýbajúcu procesnú úpravu takýto posudok nebol považovaný za znalecký posudok v súlade so zákonom č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ale len za listinný dôkaz. Dôsledkom bolo to, že ak sa v konaní mala vyriešiť odborná otázka podaním znaleckého posudku, musel znalca v konaní ustanoviť výlučne súd a to bez ohľadu nato, či pred začatím konania, alebo počas neho, už tú istú odbornú otázku posudzoval znalec na podnet účastníka konania. K otázke použitia znaleckého posudku zabezpečeného účastníkom konania podľa pôvodnej právnej úpravy som sa venoval v inom článku: http://www.uhal.biz/znalecky-posudok-zo-strany-sudu-a-ucastnika-konania/ Čítať ďalej

Zákon o registri partnerov verejného sektora

Dňa 01.02.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej aj „zákon o RPVS“), ktorý je mediálne známy aj ako Protischránkový zákon, prostredníctvom ktorého má byť zabezpečená transparentná identifikácia osôb s ktorými štát a štátne organizácie uzatvárajú obchody. Uvedeným zákonom došlo k zmenám v povinnostiach podnikajúcich fyzických a právnických osôb, a to v súvislosti so zriadením registra partnerov verejného sektora. Táto nová právna úprava však neprišla len tak, zo dňa na deň, predchádzal jej relatívne mnohoročný vývoj nášho právneho systému v oblasti verejného obstarávania. Najskôr bol zákonom č. 263/1993 Z.z. o verejnom obstarávaní tovaru, služieb a verejných prác zriadený Úrad pre verejné obstarávanie, v súčasnosti fungujúci na základe zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. Zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní o pár rokov neskôr zadefinoval v § 12a pojem konečný užívateľ výhod, v zmysle ktorého sa za konečného užívateľa výhod považuje fyzická osoba: Čítať ďalej

Vydedenie

Vydedenie je špecifickým právnym úkonom v dedičskom práve, ktorého následkom je vylúčenie dedenia potomkami poručiteľa (poručiteľom je osoba, po ktorej sa má dediť). V prípade, ak sa poručiteľ z určitého dôvodu rozhodne zamedziť tomu, aby po ňom dedili jeho potomci, musí vykonať tento špecifický právny úkon, ktorým toto dedenie vylúči. Nestačí, že sa rozhodne zriadiť (vyhotoviť) závet, kde určí svojich budúcich dedičov, pretože potomkom (deti, deti detí atď.) svedčí silnejšie dedičské právo ako ostatným dedičom. Aj pri existencii závetu by potom títo potomkovia boli dedičmi, pretože samotný závet ich dedenie vylúčiť nemôže. Vydedenie je upravené v § 469a zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, „Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život. Čítať ďalej