Zákon o registri partnerov verejného sektora

Dňa 01.02.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej aj „zákon o RPVS“), ktorý je mediálne známy aj ako Protischránkový zákon, prostredníctvom ktorého má byť zabezpečená transparentná identifikácia osôb s ktorými štát a štátne organizácie uzatvárajú obchody. Uvedeným zákonom došlo k zmenám v povinnostiach podnikajúcich fyzických a právnických osôb, a to v súvislosti so zriadením registra partnerov verejného sektora. Táto nová právna úprava však neprišla len tak, zo dňa na deň, predchádzal jej relatívne mnohoročný vývoj nášho právneho systému v oblasti verejného obstarávania. Najskôr bol zákonom č. 263/1993 Z.z. o verejnom obstarávaní tovaru, služieb a verejných prác zriadený Úrad pre verejné obstarávanie, v súčasnosti fungujúci na základe zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. Zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní o pár rokov neskôr zadefinoval v § 12a pojem konečný užívateľ výhod, v zmysle ktorého sa za konečného užívateľa výhod považuje fyzická osoba: Čítať ďalej

Vydedenie

Vydedenie je špecifickým právnym úkonom v dedičskom práve, ktorého následkom je vylúčenie dedenia potomkami poručiteľa (poručiteľom je osoba, po ktorej sa má dediť). V prípade, ak sa poručiteľ z určitého dôvodu rozhodne zamedziť tomu, aby po ňom dedili jeho potomci, musí vykonať tento špecifický právny úkon, ktorým toto dedenie vylúči. Nestačí, že sa rozhodne zriadiť (vyhotoviť) závet, kde určí svojich budúcich dedičov, pretože potomkom (deti, deti detí atď.) svedčí silnejšie dedičské právo ako ostatným dedičom. Aj pri existencii závetu by potom títo potomkovia boli dedičmi, pretože samotný závet ich dedenie vylúčiť nemôže. Vydedenie je upravené v § 469a zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, „Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život. Čítať ďalej

Dedenie zo zákona

Dedenie po poručiteľovi je možné zo závetu, alebo zo zákona. Dedenie zo zákona prichádza do úvahy, ak poručiteľom nebol spísaný závet, alebo je tento závet neplatný. Poručiteľom sa rozumie osoba, po ktorej sa dedí (t.j. osoba zomrelá). Dediť zo zákona možno aj čiastočne, teda vtedy, ak je závet sčasti neplatný, alebo sa týka len časti dedičstva. V tomto prípade sa časť dedičstva dedí zo závetu a časť podľa zákona. Zároveň však nesmie existovať (nesmie byť poručiteľom spísaná) ani listina o vydedení (§ 469a Občianskeho zákonníka). Vydediť však možno len potomkov, nie iné osoby. Ostatné osoby však možno z dedenia vylúčiť tým, že poručiteľ zriadi závet (spíše ho), kde svoj majetok odkáže len konkrétnym, ním určeným osobám.

Ak teda neexistuje závet, alebo je neplatný (či už sčasti, alebo celkom) dochádza k dedeniu zo zákona. Zákon ustanovuje pre účely dedenia zo zákona štyri dedičské skupiny, ktoré sú vymedzené v § 473 až § 475a zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Čítať ďalej

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) dohodou uzavretou po troch rokoch od jeho zániku

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká zánikom manželstva (napr. rozvodom), ako aj zrušením bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu za trvania manželstva. Keďže počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželia nadobúdajú majetok, po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) je potrebné tento spoločne nadobudnutý majetok vyporiadať.

Vyporiadanie  BSM je možné vykonať súdnou cestou na návrh niektorého z manželov (bývalých manželov), alebo dohodou.
Zákon však ustanovuje aj lehotu (v trvaní 3 rokov), v ktorej je potrebné vykonať vyporiadanie, respektíve podať návrh na vyporiadanie BSM na súd, pretože ak sa tak nestane, dochádza k zákonnému vyporiadaniu BSM. Čítať ďalej

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 5/98 z 25. marca 1998: Nemožnosť platnej námietky premlčania vo forme všeobecného vyjadrenia

 Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 5/98 z 25. marca 1998: „Na námietku premlčania súd prihliadne len vtedy, ak sa dlžník premlčania zjavne dovolá; nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatneného nároku.“
Čítať ďalej