Dedenie zo zákona

Dedenie po poručiteľovi je možné zo závetu, alebo zo zákona. Dedenie zo zákona prichádza do úvahy, ak poručiteľom nebol spísaný závet, alebo je tento závet neplatný. Poručiteľom sa rozumie osoba, po ktorej sa dedí (t.j. osoba zomrelá). Dediť zo zákona možno aj čiastočne, teda vtedy, ak je závet sčasti neplatný, alebo sa týka len časti dedičstva. V tomto prípade sa časť dedičstva dedí zo závetu a časť podľa zákona. Zároveň však nesmie existovať (nesmie byť poručiteľom spísaná) ani listina o vydedení (§ 469a Občianskeho zákonníka). Vydediť však možno len potomkov, nie iné osoby. Ostatné osoby však možno z dedenia vylúčiť tým, že poručiteľ zriadi závet (spíše ho), kde svoj majetok odkáže len konkrétnym, ním určeným osobám.

Ak teda neexistuje závet, alebo je neplatný (či už sčasti, alebo celkom) dochádza k dedeniu zo zákona. Zákon ustanovuje pre účely dedenia zo zákona štyri dedičské skupiny, ktoré sú vymedzené v § 473 až § 475a zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Čítať ďalej

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) dohodou uzavretou po troch rokoch od jeho zániku

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká zánikom manželstva (napr. rozvodom), ako aj zrušením bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu za trvania manželstva. Keďže počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželia nadobúdajú majetok, po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) je potrebné tento spoločne nadobudnutý majetok vyporiadať.

Vyporiadanie  BSM je možné vykonať súdnou cestou na návrh niektorého z manželov (bývalých manželov), alebo dohodou.
Zákon však ustanovuje aj lehotu (v trvaní 3 rokov), v ktorej je potrebné vykonať vyporiadanie, respektíve podať návrh na vyporiadanie BSM na súd, pretože ak sa tak nestane, dochádza k zákonnému vyporiadaniu BSM. Čítať ďalej

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 5/98 z 25. marca 1998: Nemožnosť platnej námietky premlčania vo forme všeobecného vyjadrenia

 Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 5/98 z 25. marca 1998: „Na námietku premlčania súd prihliadne len vtedy, ak sa dlžník premlčania zjavne dovolá; nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatneného nároku.“
Čítať ďalej

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Obo 222/96 zo dňa 31.10.1996: Oprávnene vznesená námietka premlčania a jej vplyv na rozhodnutie o trovách konania

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 1996, sp.zn. 6 Obo 222/96 zo dňa 31.10.1996: „Ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanému.“ Čítať ďalej

Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 102/1999 zo dňa 10.5.2000: Simulovaný právny úkon a jeho neplatnosť

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 102/1999 zo dňa 10.5.2000 (zverejnené aj v Soudní rozhledy, zväzok 8, ročník 2000, str. 236):

Pokud účastníci uzavřeli simulovanou písemnou kupní smlouvu ohledně nemovitosti, kterou chtěli zastřít darování této nemovitosti, není disimulovaná darovací smlouva platná, pokud nebyla uzavřena písemně a z jejího znění není zřejmé, že šlo o darování. Čítať ďalej