Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 48/2010 zo dňa 29.2.2012: Prepadný záloh a zabezpečovací prevod vlastníckeho práva, odstúpenie od zmluvy

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 48/2010 zo dňa 29.2.2012: „Nie je sporné, že v predmetnej právnej veci zamietnutie žaloby nemožno založiť na nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (§ 80 písm. c/ O.s.p.); v tejto spojitosti iba pre úplnosť možno pripomenúť aj opakovane v judikatúre prezentovaný záver, že ak súd zamieta žalobu na určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke (porovnaj k tomu napr. dôvody v R 61/2007). Vyhovenie žalobe by ale znamenalo poskytnúť podklad, o ktorý žalobca usiluje, aby mohol na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ktorej neplatnosť ako predbežnú otázku správne posúdil odvolací súd) podať návrh na vklad svojho vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Vytvorenie právneho priestoru pre takýto postup žalobcu by bolo v rozpore s dobrými mravmi; preto s dôrazom na kogentné ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovené byť nesmelo (ide o naplnenie zákonnej korekcie, ktorá sa uplatní tam, kde konkrétne okolnosti prípadu, ako tomu bolo v tejto právnej veci, plne odôvodňujú odopretie ochrany práva žalobcovi ako nutný výraz rešpektu k zásade slušnosti). Všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (porovnaj § 1 O.s.p.). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (porovnaj § 3 O.s.p.).“ Čítať ďalej

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 2/2006 zo dňa 1.11.2009: Dojednanie prepadného zálohu pri kúpnej zmluve

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 2/2006 zo dňa 1.11.2009, zverejnenom aj v časopise ZSP (Zo súdnej praxe) vydanie 6 ročník 2009 str. 202 pod č. 61/2009:

Dohoda, ktorej skutočným zmyslom je – bez ohľadu na jej skutočné označenie – dojednanie tzv. prepadnej zálohy (uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa tým, že mu pripadne záloh do vlastníctva), je v rozpore s účelom záložného práva takže taká zmluva je pre rozpor s účelom zákona neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Čítať ďalej

Prepadný záloh

Prepadným zálohom sa rozumie dojednanie zabezpečenia v prospech veriteľa tak, že ak dlžník nesplní svoj dlh (napr. zo zmluvy o pôžičke) včas a riadne, stáva sa veriteľ bez ďalšieho vlastníkom veci. Zabezpečovacia zmluva, ktorá obsahuje takéto dojednanie je absolútne neplatná. Zákaz dojednania prepadného zálohu je upravený priamo v zákone pri ustanoveniach o záložnom práve a zabezpečovacom prevode práva. Čítať ďalej

Odborné vyjadrenie vo vzťahu k znaleckému posudku podľa CSP (Civilného sporového poriadku)

Nový Civilný sporový poriadok prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) priniesol od 1.7.2016 do civilného sporového konania viacero zmien v oblasti dokazovania. Novú úpravu má aj znalecké dokazovanie, kde je najpodstatnejšou zmenou možnosť vyhotoviť a v konaní použiť znalecký posudok (podľa § 209 CSP ide o tzv. „súkromný znalecký posudok“) zabezpečený stranou sporu (žalobcom alebo žalovaným). Takto stranou zadovážený znalecký posudok sa nazýva súkromný znalecký posudok a mal by byť postavený na roveň znaleckému posudku zabezpečenému súdom.

Nová právna úprava však zaviedla aj inštitút tzv. „odborného vyjadrenia“, ktorý môže v jednoduchších prípadoch nahrádzať znalecké dokazovanie. Nejde však o úplne nový inštitút, skôr je modifikáciou predchádzajúceho inštitútu vyjadrenia orgánu podľa § 127 ods. 4 pôvodného zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Odborné vyjadrenie, ako aj znalecké dokazovanie je upravené v štvrtom oddieli CSP so spoločným názvom Odborné vyjadrenie a znalecké dokazovanie (§ 206 až § 210 CSP).
Ako som už uviedol, znalecké dokazovanie možno v jednoduchších prípadoch nahradiť odborným vyjadrením podľa úpravy v § 206 CSP. Podľa dôvodovej správy k novému CSP „preferuje sa odborné vyjadrenie pred znaleckým dokazovaním z dôvodu hospodárnosti a zníženia nákladov konania.“ Z toho vyplýva, že zámerom tvorcu zákona je uprednostniť odborné vyjadrenie pred znaleckým posudkom tam, kde to zákonná úprava umožní.
Uvedená nová úprava odborného vyjadrenia, ktorej cieľom je okrem iného zrýchlenie súdnych konaní, má v sebe určité úskalia. Z hľadiska praktickej použiteľnosti uvedenej novej úpravy a z toho vyplývajúcej potreby zrýchlenia súdneho konania si preto v tomto článku dovolím pochybovať o rozsahu jej využitia súdmi v budúcnosti. Čítať ďalej