Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 5/98 z 25. marca 1998: Nemožnosť platnej námietky premlčania vo forme všeobecného vyjadrenia

 Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 5/98 z 25. marca 1998: „Na námietku premlčania súd prihliadne len vtedy, ak sa dlžník premlčania zjavne dovolá; nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatneného nároku.“

Žalobca sa návrhom domáhal na žalovanej zaplatenia 10 563 Sk s príslušenstvom titulom dlžného nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytov.

Okresný súd rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi do troch dní 10 563 Sk s 3 %-ným úrokom z omeškania od 22. novembra 1996 do zaplatenia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná dlhuje na nájomnom a za plnenia spojené s užívaním bytu v N.Z. na Kasárenskej 4, k 15. septembra 1992 sumu 2 089 Sk a z toho istého titulu aj sumu 8 474 Sk týkajúcu sa bytu v N.Z. na Komárňanskej 59, za dobu od 24. augusta 1992 do 30. júna 1996. Preto s poukazom na ustanovenia § 685 ods. 1 a § 696 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel.

Krajský súd na odvolanie žalovanej zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zaplatenia sumy 2 089 Sk s príslušenstvom tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Žalobu v časti nedoplatku na nájomnom za byt v N.Z. na Kasárenskej 4, v sume 2 089 Sk zamietol z dôvodu premlčania tejto pohľadávky, keď uplatnenie námietky premlčania žalovanou vyvodil z obsahu odvolania žalovanej, v ktorom uviedla, že žalobca od nej vymáha dlh na nájomnom po piatich rokoch. Mal za to, že od vyúčtovania nedoplatku na nájomnom v marci 1993 začala plynúť trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, v priebehu ktorej mohol žalobca požadovať od žalovanej úhradu tohto nedoplatku. Keďže žalobca tak urobil až 22. novembra 1996, kedy podal žalobu na súd a žalovaná vzniesla námietku premlčania, uplatnené právo sa premlčalo a nebolo možné ho žalobcovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Žalobca podal proti tomuto rozsudku krajského súdu dovolanie.

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

V odôvodnení uviedol:

 „Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Dovolací súd zistil, že odvolací súd v danej veci nepostupoval dôsledne v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keď žalobu z dôvodu premlčania uplatneného práva zamietol napriek tomu, že žalovaná sa premlčania nedovolala. Súd totiž nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či uplatnené právo je premlčané, ak túto námietku dlžník nevzniesol. Bez návrhu dlžníka k premlčaniu práva nemožno prihliadnuť. Záleží len na vôli dlžníka, či námietku, že došlo k premlčaniu práva, uplatní na súde. Ide výlučne o subjektívne oprávnenie dlžníka.

Odvolací súd skutočnosť, že žalovaná vzniesla námietku premlčania vyvodil z obsahu ňou podaného odvolania proti rozsudku Okresného súdu N.Z. z 3. februára 1997, č.k. 8 C 192/96-21, a to z jeho prvého odseku, v ktorom sa uvádza: „Platila som za hygienicky závadný byt, na čo bytový podnik prišiel po piatich rokoch, že dlhujem 2 089 Sk“. Dovolací súd, na rozdiel od odvolacieho súdu, dospel k záveru, že z tejto časti odvolania žalovanej a ani z jeho ďalšieho obsahu, nemožno vyvodiť, že žalovaná vzniesla námietku premlčania práva uplatneného žalobcom v tomto konaní. V tejto časti odvolania sa žalovaná len vyjadruje k časovému obdobiu zistenia nedoplatku v sume 2 089 Sk žalobcom a uvedenie času, že sa tak stalo po piatich rokoch, nie je možné považovať, ako to nesprávne urobil odvolací súd, za žalovanou vznesenú námietku premlčania, keď naviac ani ďalší obsah odvolania žalovanej k tomuto záveru nenasvedčuje. Keďže žalovaná uvedeným opravným prostriedkom námietku premlčania, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nevzniesla a odvolací súd nejasnosti v tomto smere iným spôsobom neodstránil, jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby z dôvodu premlčania za tohto stavu veci nie je správne a z tohto dôvodu dovolanie žalobcu treba považovať za opodstatnené.

Na základe vyššie uvedeného preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že právny názor dovolacieho súdu je preň záväzný.“