Stanovisko Najvyššieho súdu SR č. Cpj 29/97 zo dňa 20.10.1997: Odstúpenie od zmluvy, kde možnosť odstúpenia nebola dohodnutá

Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 29/97 z 20.10.1997: „Predávajúci môže po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, aj keď to nebolo medzi účastníkmi dohodnuté.“

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 1.1.1992), „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“

Kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujalo podľa § 16 písm. b) zákona č. 335/1991 Zb. k jednotnému výkladu tohoto ustanovenia toto stanovisko:

„Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej zmluvnej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Uvedený právny úkon nadobúda účinnosť okamihom, kedy dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu. Jeho účinnosť nie je podmienená súhlasom druhého účastníka, ani rozhodnutím súdu. Odstúpiť možno len od platnej zmluvy.
Odstúpiť od zmluvy je možné len vtedy, ak je to v zákone stanovené, alebo účastníkmi dohodnuté (§ 48 ods. 1 Obč. zák.). Zákon upravuje právo odstúpiť od zmluvy jednak pre prípad uzavretia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 Obč. zák.) a ďalej predovšetkým ako sankciu za omeškanie dlžníka (§ 517 ods. 1 Obč. zák.), či za iné porušenie zmluvných povinností (napr. § 597, § 623, § 679 Obč. zák.). Okrem prípadov zákonom stanovených je možné od zmluvy odstúpiť aj vtedy, ak to bolo jej subjektami dohodnuté, či už pri uzavretí zmluvy alebo dodatočne (porov. § 48 ods. 2, § 497 Obč. zák.).
Z uvedeného vyplýva, že treba rozlišovať možnosť odstúpenia od zmluvy, ktoré v určitých prípadoch pripúšťa zákon (napr. § 517 ods. 1 Obč. zák.) a ktoré sa zakladá na zmluve podľa § 497 Obč. zák. Preto v dôsledku omeškania dlžníka, ktorý nesplnil dlh ani v dostatočne primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol, vzniká veriteľovi právo od zmluvy odstúpiť, aj keď si túto možnosť s dlžníkom nedohodli.“

Uvedené stanovisko je stále aktuálne. K zmene textu ustanovenia nedošlo. Stanovisko občianskoprávneho kolégia si vyžiadala súdna prax, pretože aj senáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli nejednotné, či od zmluvy, v ktorej nebolo dohodnuté odstúpenie, možno odstúpiť. Uvedené stanovisko dalo na riešenie tejto otázky jednoznačnú odpoveď. Preto, ak v zmluve uzavretej podľa Občianskeho zákonníka nie je dohodnuté odstúpenie, neznamená to, že od nej odstúpiť nemožno. Ak ju niektorá zmluvná strana poruší (strana povinná) a druhá zmluvná strana (strana oprávnená) jej určí lehotu na dodatočné splnenie povinnosti, ktorú povinná strana nedodrží, môže strana oprávnená od zmluvy platne odstúpiť.