Súčasný stav judikatúry k súkromnému znaleckému posudku v Českej republike

Súčasná česká súdna prax akceptuje znalecký posudok účastníka, ktorý spĺňa náležitosti ustanovenia § 127a o.s.ř. ako posudok rovnocenný so znaleckým posudkom zadováženým súdom a výsluch takejto osoby považuje za  výsluch znalca.

Smerodajným je v tomto smere rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 3928/2013 zo dňa 22.1.2014 (uverejnený pod č. 38/2014 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, část občanskoprávní a obchodní, ročník 2014, s. 582) podľa ktorého: „Ak znalecký posudok predložený účastníkom konania spĺňa predpoklady stanovené v § 127 ods. 2 a § 127a o.s.ř., hľadí sa naň ako na znalecký posudok vyžiadaný súdom; platí to aj vtedy, ak ide o revízny znalecký posudok.“ Povšimnime si formuláciu súdu spočívajúcu v použití pojmu „…hľadí sa naň…“, ktorá napovedá ako uvedené ustanovenie predpisu chápe Najvyšší súd ČR. Zhodné závery a odkaz na toto rozhodnutie možno nájsť aj v uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2784/2014 zo dňa 6.8.2015.

V rozsudku sp. zn. 22. Cdo 2975/2013 zo dňa 22.9.2015 Najvyšší súd ČR dospel k rovnakému záveru, za predpokladu splnenia náležitostí predpokladaných v ustanovení § 127a o.s.ř.: „Pri vykonávaní dôkazu znaleckým posudkom predloženým účastníkom konania sa postupuje rovnako, akoby sa jednalo o znalecký posudok vyžiadaný súdom za predpokladu, že posudok má všetky zákonom požadované náležitosti a obsahuje doložku znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.“

Podobne Najvyšší súd ČR judikoval aj v rozsudku sp. zn. 21 Cdo 4543/2014 zo dňa 10.11.2015, „Pretože pri vykonávaní dôkazu znaleckým posudkom predloženým účastníkom konania, ktorý má všetky zákonom požadované náležitosti a obsahuje doložku znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, sa postupuje – ako vyplýva z ustanovenia § 127a o.s.ř. – rovnako, ako by sa jednalo o znalecký posudok vyžiadaný súdom, a to aj v prípade, že účastník konania predložil znalecký posudok, ktorým je preskúmavaný znalecký posudok iného znalca (tzv. revízny znalecký posudok) [porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 22.1.2014 sp. zn. 26 Cdo 3928/2013, ktorý bol uverejnený pod č. 38 v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 2014], môže súd upustiť od výsluchu znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok predložený účastníkom, za rovnakých podmienok, za akých sa môže namiesto výsluchu znalca ustanoveného súdom uspokojiť s jeho znaleckým posudkom (porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 6.8.2015 sp. zn. 21 Cdo 2784/2014). Ak má súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o rovnakej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku; pre túto úvahu je potrebné vypočuť obidvoch znalcov. Ak by ani takto nebolo možné odstrániť rozpory v záveroch znaleckých posudkov, je potrebné dať tieto závery preskúmať iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou (porovnaj rozsudok bývalého Najvyššieho súdu SSR zo dňa 15.7.1982 sp. zn. 4 Cz 13/82, uverejnený pod č. 45 v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 1984, alebo rozsudok Najvyššieho súdu České republiky zo dňa 24.4.2012 sp. zn. 21 Cdo 4562/2010).“

Účinky súčasnej právnej úpravy podľa § 127a o.s.ř. český Najvyšší súd pripúšťa aj na posudky vyhotovené pred nadobudnutím účinnosti novely, ktorá zakotvila znalecký posudok účastníka do procesného predpisu. Toto by mohlo byť u nás návodom pre použiteľnosť súkromných znaleckých posudkov vypracovaných podľa pôvodnej právnej úpravy v konaniach prebiehajúcich v súčasnosti. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 878/2014 zo dňa 25.2.2016: „Okrem toho podľa nového ustanovenia § 127a o.s.ř. v znení účinnom od 1.9.2011 (ktoré bolo aplikovateľné aj v danom prípade podľa všeobecného pravidla, že procesné predpisy – ak prechodné ustanovenia nestanovia inak – a použijú v znení účinnom v dobe, keď súd vykonáva činnosť upravenú týmito procesnými pravidlami), ak znalecký posudok predložený účastníkom konania má všetky požadované náležitosti a obsahuje doložku znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu rovnako, ako by sa jednalo o znalecký posudok vyžiadaný súdom. Z tejto právnej úpravy teda vyplýva, že znalecký posudok spracovaný súdom ustanoveným znalcom nemá a priori vyššiu dôkaznú silu, ako znalecký posudok vypracovaný mimo rámec konania (napr. na žiadosť účastníka), a takýto posudok môže mať aj povahu posudku revízneho (ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 22.1.2014, sp. zn. 26 Cdo 3928/2013, uverejneného pod číslom 38/2014 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). Ak teda odvolací súd založil svoje (zmeňujúce) rozhodnutie na závere, že posudok MUDr. Opravila ‚je potrebné hodnotiť ako listinný dôkaz, ktorý nemá takú dôkaznú silu ako znalecký posudok vypracovaný podľa zadania súdu podľa § 127 o.s.ř.‘, je jeho právny záver (výklad procesného predpisu) nesprávny.“