Výplata vyrovnacieho podielu pri vyporiadaní BSM a výživné

Riešenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) dohodou, alebo súdnym rozhodnutím, zahŕňa aj rozdelenie spoločných vecí medzi manželov tak, aby vlastníkom vecí patriacich do BSM bol po vyporiadaní len jeden z manželov. Účelom vyporiadania BSM je vyporiadanie spoločného vlastníctva vecí prechodom jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva toho-ktorého z manželov, čoho následkom je zároveň pre budúcnosť zamedzenie ďalších sporov a problémov spojených s hospodárením so spoločnými vecami a nakladaním s nimi. Pri tomto rozdelení vecí v rámci vyporiadania BSM často dochádza k výplate vyrovnacieho podielu tomu bývalému manželovi, ktorý nadobudol veci pri vyporiadaní v BSM v nižšej hodnote a má preto nárok na výplatu vyrovnacieho podielu. Jeden z bývalých manželov napr. pri vyporiadaní nadobudne rodinný dom, druhý nadobudne osobné auto. Je zjavné, že osobné auto má spravidla nižšiu hodnotu ako dom, preto sa v rámci vyporiadania BSM bývalí manželia dohodnú, že ten z bývalých manželov, ktorý nadobudol dom, vyplatí dohodnutou peňažnou sumou (vyrovnací podiel) druhého manžela (ktorý nadobudol len osobné auto). Tento vyrovnací podiel nie je ziskom manžela (aj keď takto získal peňažnú hotovosť), ale ide o ekvivalent hodnoty, ktorú vyporiadaním stratil (rodinný dom). Preto tento bývalý z manželov, prijímajúci výplatu, nezískal takto príjem (zisk), ale bola mu len vyplatená hodnota toho, čo vyporiadaním stráca (rodinný dom).

Takto prijaté peniaze ako vyrovnací podiel sa môžu stať predmetom argumentácie aj v konaní o výživnom v tom zmysle, že osoba požadujúca výživné (maloleté dieťa zastúpené rodičom, plnoleté dieťa, rozvedený manžel či manželka) poukáže na túto peňažnú sumu (vyrovnací podiel prijatý pri vyporiadaní BSM) ako na príjem povinnej osoby odôvodňujúci zvýšenie výživného.

Uvedená situácia bola riešená v rozhodnutí Krajského súdu Hradec Králové sp. zn. 22 Co 647/99 podľa ktorého: „Změnou poměrů ve smyslu § 99 odst. 1 zákona o rodině nemůže být jen skutečnost, že otci byl vyplacen vypořádací podíl ze zaniklého společného jmění manželů.“ (na Slovensku ide o pojem „bezpodielové spoluvlastníctvo manželov“, pozn. autora článku).

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „V řízeních vedených před okresním soudem pod shora uvedenými spisovými značkami byla řešena otázka změny výše výživného pro nezletilé děti v souvislosti se změnou poměrů ve smyslu § 99 odst. 1 ZOR. V jednom případě bylo k návrhu matky výživné pro nezletilého V. zvýšeno z důvodů, že od posledního rozhodnutí ve věci uplynuly dva roky a otci byl vyplacen bývalou manželkou vypořádací podíl ze zaniklého společného jmění manželů. Ve druhém případě byl návrh otce na snížení výživného pro nezletilou Z. zamítnut. V odůvodnění tohoto rozsudku dospěl okresní soud k závěru, že otec byl sice veden u úřadu práce jako nezaměstnaný, pobíral hmotné zabezpečení a byl doplácen do životního minima, na druhé straně však od doby posledního rozhodnutí ve věci uplynulo pět let a otci byla vyplacena na jeho vypořádací podíl ze společného jmění manželů částka 100 000 Kč.
K odvolání otce krajský soud napadený rozsudek, kterým bylo výživné zvýšeno, zrušil a věc vrátil okresnímu soudu k dalšímu řízení, a napadený rozsudek, kterým byl zamítnut návrh na snížení výživného, změnil tak, že výživné snížil. V obou případech vyslovil názor, že změna poměrů nemůže spočívat jen v tom, že od poslední úpravy výživného uplynula delší doba, stejně jako v tom, že otci byl vyplacen vypořádací podíl ze zaniklého společného jmění manželů, neboť matka oproti tomu nabyla jiné, tomu odpovídající hodnoty. K penězům, které otec obdržel od své bývalé manželky jako vypořádací podíl ze zaniklého společného jmění manželů, nelze přihlédnout. Nejedná se totiž o majetkový přírůstek, ale finanční ekvivalent za majetek, který spolu s bývalou manželkou nabyl za trvání manželství. Vyplacení vypořádacího podílu otci ze zaniklého společného jmění manželů je tedy okolností, která je pro určení výživného pro nezletilé dítě bez právního významu.“

Závery uvedeného rozhodnutia sú použiteľné aj v súdnych sporoch o výživné vedených v Slovenskej republike. Nižšie uvádzam rozhodujúce právne ustanovenia ohľadne zmeny pomerov pri výživnom platné v Českej republike a Slovenskej republike.

Podľa § 99 ods. 1 zák. č. 94/1963 Sb. zákona o rodině (zákon bol účinný do 31.12.2013, kedy bol prijatý nový český Občanský zákoník), „Změní-li se poměry, může soud i bez návrhu změnit dohody a soudní rozhodnutí o výživném pro nezletilé děti. Dojde-li k zrušení nebo snížení tohoto výživného za minulou dobu, spotřebované výživné se nevrací.“

Podľa § 923 ods. 1 zák. č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (súčasne platný zákon v ČR), „Změní-li se poměry, může soud změnit dohodu a rozhodnutí o výživném pro nezletilé dítě, které nenabylo plné svéprávnosti.“

Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (zákon o rodine platný a účinný v Slovenskej republike), „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.“

Z označeného rozhodnutia vyplýva, že samotná výplata vyrovnacieho podielu jednému z bývalých manželov na základe dohody o vyporiadaní BSM, alebo na základe súdneho rozhodnutia o vyporiadaní BSM nie je takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, pretože výplata vyrovnacieho podielu nie je zmenou pomerov. Zároveň výplata vyrovnacieho podielu nie je príjmom pre toho z bývalých manželov, ktorý ju obdrží, t.j. tento bývalý manžel tým nenadobudol ďalší (finančný) majetok, ale len obdržal vo finančnom vyjadrení hodnotu toho, čo vyporiadaním BSM stráca (t.j. majetok, ktorý zároveň dostáva druhý z bývalých manželov).

Z uvedeného rozhodnutia možno dospieť ešte k jednému zaujímavému záveru. V predchádzajúcich článkoch (viď článok http://www.uhal.biz/co-je-to-bezpodielove-spoluvlastnictvo-manzelov-bsm/, ako aj článok: http://www.uhal.biz/rozsudok-najvyssieho-sudu-ssr-sp-zn-9-tz-6468-zo-dna-25-10-1968-vec-v-bezpodielovom-spoluvlastnictve-ako-cudzia-vec-podla-trestneho-zakona/) som uvádzal, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je špecifickým druhom spoluvlastníctva, kde sa podľa zákona vychádza z premisy (právnej fikcie), že každý z manželov vlastní celú vec patriacu do BSM. Ak teda dohodou o vyporiadaní BSM (alebo rozhodnutím súdu) dôjde k tomu, že napr. rodinný dom, alebo byt v BSM zostáva len jednému z manželov a tento vyplatí druhému manželovi peňažnú sumu zodpovedajúcu polovici (podľa § 150 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sa „pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.“) hodnoty rodinného domu, či bytu, dochádza na strane obidvoch manželov vo svojej podstate k nadobudnutiu nižšej hodnoty (každý z bývalých manželov utrpí „stratu“ na majetku), akú vlastnili pred vyporiadaním BSM. Dôvod spočíva v tom, že pred vyporiadaním BSM vlastnil každý z manželov celú nehnuteľnosť (právna fikcia pri spoluvlastníctve majetku v BSM). Po vyporiadaní však jeden z bývalých manželov získava celý rodinný dom (byt), avšak musí vyplatiť druhému manželovi hodnotu rovnajúcu sa polovici hodnoty domu (bytu), t.j. vo vzťahu k vyplácaným peniazom sa mu majetok znížil (je v strate oproti stavu pred vyporiadaním). Druhý z manželov stráca celý dom (byt) a nadobúda len peniaze v hodnote jeho polovice, teda aj on je v strate. Uvedená úvaha len potvrdzuje, že výplatu peňazí z vyporiadania BSM, či prevzatie majetku z BSM v rámci vyporiadania BSM, nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by mala byť podstatnou pre rozhodovanie v konaní o určenie, či zvýšenie výživného. Pre žiadneho z bývalých manželov nejde totiž o príjem, ani o zisk, ale len o ekvivalent (alebo v zmysle predchádzajúcej úvahy dokonca o zníženie majetku oproti stavu pred vyporiadaním BSM) toho, čo pri vyporiadaní BSM každý z bývalých manželov stráca.